Znova dieťaťom

Hovorí sa, že človek počas svojho života opisuje akýsi kruh. Keď zostarne, čoraz viac sa začína podobať deťom. Ani nie tak fyzicky, aj keď mnohí seniori sa naozaj zmenšujú, ako skôr psychicky. Začínajú ich znova tešiť veci, ktoré ich tešievali v detstve. Radi cvičia, dívajú sa na rozprávky, hrajú sa, vystrihujú, lepia, venujú sa všakovakým ručným prácam.

Mať tu prečo byť

Nemá zmysel proti tomu bojovať. Lepší nápad je využiť to. Mám kamarátku v domove pre seniorov, ktorá tam má na starosti ich voľný čas. Veľmi ju to rozvíja, pretože musí neustále hľadať nové aktivity, ktoré by ich zaujali, bavili, pocvičili by pritom pamäť, s ktorou majú často problémy, alebo natrénovali aj jemnú motoriku, ktorá pod vplyvom niektorých chorôb tiež nebýva, akou bývala. Každoročne vyrábajú aj novoročenky. Stali sa mojimi najobľúbenejšími, kupujem ich pravidelne a posielam všetkým, komu môžem. Nie sú dokonalé, často bývajú krivé alebo inak nevzhľadné, ale ja ich mám aj tak rada. Dávajú totiž ich výrobcom pocit, že ešte dokážu byť užitoční. A to pre nich nebýva práve málo.